Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

piatok 1. apríla 2011

Poézia pochmúrna...

... keď depka opantáva ...

Ako ryby na suchu
my lapáme dych,
nezávidím ani jednej z nich.
Márne ústa otváraš,
keď hlas nevydáš,
more plné starostí
a minoritných radostí.
Nevieš, či mám hlad
a či mám ťa ešte rád,
do klbka schúlený
pretláčam sa kopou dní a sám...

***

Ako vrabce na streche,
krídla v zostrihu,
učíme sa lietať,
padáme na kryhu.
Hlava padá do dlaní,
úzkosť sa zakráda,
srdce plné bolestí
nič dobré neveští.
Poézia pochmúrna
a námraza na urnách,
na nálady lieku niet,
prepadá sa celý svet až tam,
niekde tam...

***

Ach hlboko je utiecť von...
Čo sa stalo s úsmevom?
Na záhrade vyschol ľan a sám.
Polámané krídla, viem,
že ten nápor neznesiem.
Nenechaj ma takto stáť,
veď snáď mám ťa rád...

***

Ako krtko, slepý tvor,
rýpe dieru betónom,
nezáleží na ničom,
či je on "ONA" a či je "ON".
Bez prilby v postavení
nie je prežiť záhadou,
môžeš byť anjel i kat,
keď prehrávaš šach na "MAT".
Ak si sám, tak si sám,
pozri sa, voní orgován.
Za hlmou spávať nie je hriech,
rozfúka ju časom smiech... raz,
snáď nielen raz.