Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

streda 26. septembra 2012

Na jedle závislý

...a to v akejkoľvek podobe. Jeho príprava i konzumácia. Rád si ním nechám pohladiť oko, či rozbúriť nezadržateľné potoky chutí. Som jeho otrokom i jeho pánom. Jem pre život a žijem pre jedlo... Blbé, čo?

Uvedomil som si toto až po tom, čo som zo seba nechal úmyselne a cielene zhodiť nadbytočné a telu neprospešné "tukokilá", zmenila sa mi postava.

Brucho sa stiahlo, akoby sa pevnejšie zavesilo za rebrá.
Zmenil sa mi ksicht, akoby som si zožral vlastný podbradok pripravený na paprike a cesnaku.
Šatník som bol nútený postupne meniť a ešte stále sa mení, pretože väčšie košele sa vždy dajú obliecť, no lietajú na mne ako plášť supermana. Chce to len "železnú košeľu".

Nie však to som chcel. Po svete lieta milión druhov diét, návodov, doporučení a zaručene vyskúšaných rád. Na každého však platí práve ten individuálny plán, samozrejme pri zachovaní rovnice výdaj > príjem. I keď to možno evokuje výplatu verzus živobytie, myslel som samozrejme kalórie.

Ten môj plán vychádzal z 90 dňovej diéty. Pár krát sa mi toto už dostalo do povedomia, no vždy mi bolo jedlo prednejšie a samozrejme som mal úplne na háku svoje zdravie a ako vyzerám. Až prišiel ten pravý čas. Ponožky som si nevedel postojačky nasadiť, len s nohou nabok preloženou cez druhú a ten ksicht... brrrr! To som naozaj už nebol ja. Ráno sa na mňa prekvapene pozerala neskutočne pribratá, priam tučná tvár a o zvyšku tela ani nehovorím. Schody? Tak dvadsať a dovidenia s dychom. Spokojnosť so sebou = nula, nula, bambus. A to vážne.

Prečítal som si takmer všetko o tej diéte, preletel som dokonca aj recepty, ktoré sú tam, ako my hovoríme, "nakreslené" od A po Z na každý boží deň. Keď som si však predstavil, že budem musieť robiť prípravy presne toho, čo tam píšu... hneď som si zkalkuloval svoj voľný čas a akosi mi kolidoval so zaužívanými zvykmi.  Vďaka tomu, že v mojom okolí už bolo xy ľudí, ktorí touto, nerád to nazývam diétou, skôr správnejším prístupom k jedlu, prešli, som sa na to s chuťou vrhol. Mám predsa dôkazy v priateľoch. A nepribrali dodnes.

Vzal som si teda z toho len základné zásady:
- obmieňať štyri dni ako píšu
- variť si podľa zásady daného dňa, ale len podľa seba, nie čo tam píšu
Easy, nie?

A aby som videl, čo všetko som v ten deň naozaj dal do tlamy, ako za trest som si to zapisoval. Je to zvláštny pocit súdiť sám seba, no pomohlo to. A robil som chyby, veľa chýb. Večer som si to prebehol a zosmutnel. No fungovalo to ako motivácia na nasledujúci deň.

A začala ma táto hra baviť. Bola to naozaj hra. Za prvý mesiac prišli prvé a podľa mňa až nadpriemerné výsledky. Aj bez športu! Vzhľadom na fakt, že som predtým denne prijímal úmyselne a s veľkou chuťou cukry a tuky, som ostal prekvapený. Celých 10 kíl bolo preč. Len tak, obyčajnou hrou. A v páse? Padali mi nohavice, pretože ten sa zúžil o rovných 12 cenťáčikov. No povedz, nie je to motivačné?

Vydržal som, aj keď s chybami celé tri mesiace. Celkovo 14 kíl je preč. Zatiaľ. Po dovolenke pri mori som síce nabral formou Ultra All Inclusive 4 kilá, no za týždeň sa to samé upravilo, akoby ich niekto zo mňa odkrojil a ani som sa nemusel snažiť.

A "conclusion"? Naučil som sa jesť. Potravu prijímam teraz častejšie, je i krajšie upravená a dávam si ju s veľkou chuťou v štýle "v jednoduchosti je krása". Sú to však menšie porcie a cítim ako sa mi zmenil a hlavne zrýchlil metabolizmus. Nesolím toľko, čo predtým a v potravinách sa zdržujem ako na výstave - dlhšie ako predtým, čítajúc každé zloženie (ktoré ešte nepoznám) "vystaveného predmetu" skôr ako ho vložím do nákupného košíka.

Hra teda pokračuje, no stále platí:
Som na jedle závislý (už ale nie v akejkoľvek podobe), pretože ma baví jeho príprava a kozumácia. Rád si ním nechám pohladiť oko, či rozbúriť nezadržateľné potoky chutí. Som jeho otrokom a hlavne jeho pánom. Jem pre život a žijem pre jedlo, pretože je veľmi dôležité, čo jeme.

Nech sa teda darí aj vám, začnite s jedlom túto hru a verte, že vyhráte, pretože keď sa človek hrá, nevníma zásady a povinnosti, jednoducho je to hra.

Kocky sú hodené...