Spomienka na Spartakiádu 1985 - tú poslednú

Je to už skutočne dávno, ale keď si na tie chvíle, keď som mal na sebe oblečené červené trenírky s bielym lemovaním, bielym tričkom s červeným lemovaním a červené tenisky s bielymi šnúrkami (aká to nápaditá kombinácia farieb, že?), len ponožky boli čisto biele (ale len chvíľu) a predvádzal nacvičenú zostavu s lanami priamo na Strahove s tisíckami (10368) rovnako oblečenými chalanmi v mojom veku. Akoby to bolo len včera. Naťahovali sme sa s deväťmetrovými lanami, zakončené karabínami s kovoými krúžkami. Také už nezažijem. Ani ako účastník a ani ako divák. Bola to skvelá atmosféra. Naše vystúpenie trvalo 13 minút a 23 sekúnd. Skúšky a vystúpenia vtedy zhliadlo 1 206 000 divákov. A nám hovorili "kategória starší žiaci."...

Malakov, Šmorňa a Nepečená torta

Detstvo sa nám často pripomína v rôznych situáciách, však? No dá sa toto poprieť? Asi nie, že? Tieto tri jedlá, napríklad, sú mojim silným mementom, ktoré mňa osobne viažu k detským časom. Rozhodne však nekorešpondujú s trendom zdravého stravovania, no tá chuť, ktorá sa vo chvíli rozplynie na jazyku, ma vždy akoby vráti v čase.

Kedy bude keby bolo?

Prázdno. Všade to žije, len v tvojom okolí je šedé prázdno. Nie je to tým, že by si prežil nejakú traumu a nie je to ani tým, že by si to prázdno sám chcel vidieť. Nechceš. Ale, žaľ, je tam. Ani diera to nie je. "Díra by byla něco, ale tam nebylo nic!"