Je to už skutočne dávno, ale keď si na tie chvíle, keď som mal na sebe oblečené červené trenírky s bielym lemovaním, bielym tričkom s červeným lemovaním a červené tenisky s bielymi šnúrkami (aká to nápaditá kombinácia farieb, že?), len ponožky boli čisto biele (ale len chvíľu) a predvádzal nacvičenú zostavu s lanami priamo na Strahove s tisíckami (10368) rovnako oblečenými chalanmi v mojom veku. Akoby to bolo len včera. Naťahovali sme sa s deväťmetrovými lanami, zakončené karabínami s kovoými krúžkami. Také už nezažijem. Ani ako účastník a ani ako divák. Bola to skvelá atmosféra. Naše vystúpenie trvalo 13 minút a 23 sekúnd. Skúšky a vystúpenia vtedy zhliadlo 1 206 000 divákov. A nám hovorili "kategória starší žiaci."...
občas má človek chuť mlčať, no napriek tomu chce niečo povedať bez jedinej hlásky a toto je moje mlčanie
pondelok 26. augusta 2013
piatok 23. augusta 2013
Malakov, Šmorňa a Nepečená torta
Detstvo sa nám často pripomína v rôznych situáciách, však? No dá sa toto poprieť? Asi nie, že? Tieto tri jedlá, napríklad, sú mojim silným mementom, ktoré mňa osobne viažu k detským časom. Rozhodne však nekorešpondujú s trendom zdravého stravovania, no tá chuť, ktorá sa vo chvíli rozplynie na jazyku, ma vždy akoby vráti v čase.
utorok 20. augusta 2013
Kedy bude keby bolo?
Prázdno. Všade to žije, len v tvojom okolí je šedé prázdno. Nie je to tým, že by si prežil nejakú traumu a nie je to ani tým, že by si to prázdno sám chcel vidieť. Nechceš. Ale, žaľ, je tam. Ani diera to nie je. "Díra by byla něco, ale tam nebylo nic!"