Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

utorok 15. októbra 2013

Nerozhodný


Vieš, tie chvíle sú celkom nepríjemné, keď na ceste narazíš na akúsi prekážku, či mega výzvu a máš sa v tom momente rozhodnúť.

"Preskočiť?"
"Obísť zprava?"
"Zľava?"
"Vzlietnuť snáď?"
"Alebo sa jednoducho vrátiť?"
"A kam teraz?"
"Ako?"
"Je to výzva, či cesta k zániku?"


Otázok je v tej chvíli akosi mnoho, no márne sa okolo seba obzeráš, kto by ti poradil. Si tam sám. Vlasy ti lietajú v poryve vetra, no inak stojíš nehybne. Očami stále blúdiš po krajine hľadajúc záchytný bod, z ktorého sa budeš môcť odraziť.

A nič.

Stále nič.

Nakoniec uznáš, že rozhodnúť sa musíš sám. Teraz, alebo nikdy.
Vždy to takto príde. Bez indícií a v náhlej zmene.
Najmä ak ide o budúcnosť. O tvoj spôsob ďalšieho života. O teba.

A ja stále neviem. Pre i proti. I "pre" má svoje pre i proti rovnako ako "proti" má svoje pre i proti. Tak dočerta kam?
Mám tú pracovnú ponuku vziať? Alebo nemám?
Počkám. Zatiaľ nemám jasno a som fakt v tejto chvíli nerozdodný.
A ani mi to nevadí...

Možno mi vietor pošepne smer listami zo stromov, ktoré nesie v náručí.
Možno dnes slnko zapadne nejako inak a ja v ňom uvidím náznak rozhodnutia

Možno ma dnes objímeš tak, že pochopím ktorým smerom sa mám vydať.
Možno bude ráno káva inak voňať a parou do vzduchu napíše tú správnu odpoveď.
A možno si raz budem hlavu trieskať, že som sa nerozhodol tak, aby som....
A možno ani nie som nerozhodný, len to nemám komu povedať. Podeliť sa o túto chvíľu s niekým, kto by iba počúval a neradil.

Ešte zopár indícií... daj mi ich, prosím, ten kto za toto jest zodpovedný.
Zasvieť mi na cestu, nech mám jasno i energiu na veľký nádych a aspoň malý, ale rozhodný krôčik tým správnym smerom.