Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

štvrtok 21. novembra 2013

RV - 25 rokov krvi z pupočníka

Tento rok si pripomíname presne 25 rokov od prvej transplantácie pupočníkovej krvi. Vykonali ju vtedy dieťaťu s Fanconiho anémiou vo Francúzsku. Pupočníková krv, ktorá bola iba biologickým odpadom pri pôrode, sa vo svete doteraz transplantovala 30 000 pacientom s viac než 80 diagnózami a jej liečebný potenciál sa naďalej skúma v desiatkach klinických štúdií.

Pupočníková krv sa popri kostnej dreni stala vzácnym zdrojom krvotvorných kmeňových buniek. Navyše, výskumy za posledné roky poskytli argumenty pre ďalšie klinické využitie kmeňových buniek z pupočníkovej krvi v novovznikajúcej oblasti - regeneratívnej medicíne.

Ako takú krv uchovať? V súčasnosti sú k dispozícii dva spôsoby:
  1. uloženie do rodinnej banky
  2. darovanie do verejnej (darcovskej) banky
Rodinné uskladňovanie buniek a tkaniva sa podstatne rozšírilo od roku 1992, kedy svoju činnosť začala prvá rodinná banka Cord Blood Registry v USA (CBR).

Podľa údajov najznámejšieho nezávislého informačného portálu o pupočníkovej krvi pre rodičov Parent's Guide to Cord Blood Foundation malo koncom roka 2012 uloženú pupočníkovú krv pre vlastnú potrebu 2,35 milióna detí na celom svete. Pupočníkovú krv pre potreby rodinných bánk spracováva 164 laboratórií v 51 krajinách. World Marrow Donor Association – medzinárodná organizácia na podporu darcovstva krvotvorných kmeňových buniek - eviduje 600 000 jednotiek darovanej pupočníkovej krvi v 158 verejných bankách v 36 krajinách.

Zaujímavosťou je, že vôbec prvá transplantácia vlastnou pupočníkovou krvou v Európe sa vykonala práve na Slovensku.

Pupočníková krv teda nie je už zďaleka odpadom, ale vzácnym zdrojom liečby, ktorý si každý z nás prináša na tento svet. (zdroj)

Dnes som svoj "kýpeť" po pupočníkovej šnúre vyživoval (alebo likvidoval?) nasledovne.

Raňajky:
Jeden obdĺžnik 100% celozrnného chleba (ako som už opisoval v predchádzajúce dni - ostalo mi ešte) potretý s dvoma trojuholníkmi taveného syra a posypané ľanovými semiačkami.
Po raňajkách dobre padla trochu netradičná káva - káva s mliekom a jednou tabličkou horkej čokolády.

Desiata:
Jablko. Iba jedno.

Obed:
Tí, čo chcete nebodaj opakovať, čo jem, tak toto, čo si teraz prečítate, jednoducho nerobte. Ignorujte to, prosím. Doľahlo na mňa snáď všetko negatívne, takže sa dá povedať, že psychicky som bol bez kolies a bez rýchlosti, no pritom som rýchlo padal dolu. Stierače na duši mi nefungovali, takže môj výhľad bol veľmi zatemnený špinou dnešnej doby - mám hlavne na mysli zbytočné stresy, ktoré si ľudia pri honbe za ktovie čím, vyrábajú sami a ovplyvňujú tým svojich blízkych vo svojom okolí. Jedným slovom - depka. Toš kurňa zas!!!

Takže sa musím priznať bez ohľadu na výhovorky.... dve polovice bieleho chleba so šunkou (lepeňák - nedojedená desiata jedného z mojich detí, čo bola odložená v chladničke). Nedojedené malé množstvo dusenej hlivy na cibuľke. Dve polievkové lyžice tatárskej omáčky. No fuj!!! Takmer celú hlavičku, nie jeden strúčik, ale celú hlavičku cesnaku (7-8 strúčikov). Jeden grahamový rohlík a pozor!!!, ku dvom polievkovým lyžiciam kremžskej horčice varená domáca klobása. Jediné, čo je potešujúce, tak táto, čo mám nie je veľmi mastná, čiže na vode som po jej uvarení nemal takmer mastnotu. Uff.
Ale bolo mi to prd platné. Toto, žiaľ, nie je všetko. Ešte stále som bol celkom dolu a nevedel som ani kto som. Zaklincoval som to celé jednou konzervou zahusteného sladeného mlieka - známe pod názvom Salko. A ver,l či never, vôbec mi to nepomohlo, len som bol ešte viac sklamaný sám zo seba.

Olovrant:
Nič, len čistá voda. A ani sa nečudujem, vôbec som nemal chuť.

Zato som si celkom užil kardio na orbitreku. Samozrejme som ho najprv dal doporiadku, pretože pri mojej váhe sa akosi skrutky viac povoľujú a keby som tak nespravil, asi by sa rozpadol. Nuž, nebol zvyknutý, že na ňom niekto šľape 50 minút v kuse takmer každý druhý deň. Vyplavené endorfíny mi aspoň trošku zfunčknili stierače na duši, takže teraz aspoň vidím a už viem kto som. Je celkom pekné vidieť dopredu.

Večera:
Dal som si trochu vlákniny v podobe 3ks guľatého Knäckebrödu a aby to nebolo len také suché, tak som ich jedol s medovicovým medom. Tak.