Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

streda 20. novembra 2013

RV - Ora Ventiquattro

Ehi, oggi è il ventiquattresimo giorno della mia dieta. Che splendore! Predstav si, že jeden deň RV je len jedna hodina, tak dnes dovršujem jeden skvelý deň, ktorý má tých hodín 24. Deň s veľkým D. A prečo?
Je to jednoduché a jasné ako facka. Lebo je to úplne normálny deň, ktorý si treba vážiť, že prišiel. Trochu pozitívneho myslenia a vďaky nezaškodí, že? Navyše, pozitívne myslenie nebolí. A je to celkom pekný pocit si deň po dni uvedomovať ako sa všetko dá, keď sa chce.
A hlavne, keď človek niečo pre to robí.

To mi pripomína pánov z Ukrainy, ktorí mi skladali gabiony, keď sme robili práce na pozemku. Tiež mysleli pozitívne. 
Pýtal som sa ich, aby reč nestála:
"Tak čo páni, ide to? Ide?"

Na čo som bez váhania dostal vehementnú, ale musím povedať, že múdru odpoveď:
"Nu kejď sa roby, musi to isť."


No a dnes som i ja začal "robyť" akosi skôr. V práci som bol už o pol štvrtej nadránom. Na dôvody sa ma nepýtaj, tie boli. Inak by som v tej dobe ešte sladko odfukoval. Dnes bude preto stravný režim trochu narušený. Ale keď sa robí, tak to musí ísť, predsa.

Raňajky:
...som mal už o štvrtej ráno. A boli celkom bezprácne. Otvoril som si a zjedol postupne dve müsli tyčinky. Dnes je krásny deň, lebo som mal aj druhé raňajky. Podľa času je ich ťažko nazvať desiatou. Jeden a pol celozrnného chleba potretý tromi krpatými trojuholníkmi taveného syru. A aj tretie raňajky, pretože mi ráno začalo veľmi tráviť. Dva nechutné celozrnné chleby (akože podľa popisu 100% celozrnný) s drienkovým džemom. A aby som uviedol toto qvázy vyzerajúce obžerstvo na správnu mieru, tak toto celé sa udialo v rozmedzí šiestich hodín. Prvé raňajky, tri hodiny pauza, druhé raňajky a zase tri hodiny pauza. Po šiestich hodinách tretie raňajky. Vlastne je to takto v poriadku. Počkám si na desiatu. V šuflíku sa už trasie "pomarančová hlava".

Desiata:
Tá pomarančová hlava, ako som bol už avízoval.

Obed:
Klikinečko polievka na Nobelovej. Hneď po obede som sa nechal zlákať kolegom, že na čokoládku do potravín. Síce som išiel, ale kúpil som si kukuričné, také tie papundeklové neextrudované chlebíky. Boli ale polomáčané v mliečnej čokoláde. No veď vravím, krásny je dnes deň.

Olovrant:
Polovica staršieho grahamového rohlíka s pastovaným medom.

Večera:
Druhá polovica staršieho grahamového rohlíka, ale tentokrát s morčacou prsnou suchou šunkou.

No, a Ora Ventiquattro - 24 hodín je za nami.

A jedno talianske príslovie na záver:
Chi aspettar suole, viene a ciò che vuole.
(význam: Trpezlivosť ruže prináša)