Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

nedeľa 3. novembra 2013

RV - Siedmeho dňa

Sedmička je pekné číslo. Píše sa jednoducho a keď ju otočíme o 180° dostaneme formované "L". A vôbec, keď sa na všetko pozrieme o niekoľko stupňov inak, tak aj to najhoršie sa odrazu zdá byť celkom akceptovateľné. Lenže takto otáčať svoj pohľad nie je vôbec jednoduché. A u ľudí ani bežné.

Čo keby sme zamenili zem s nebom? Budeme vedieť lietať tak ako i vtáci vedia po zemi behať? Asi nie. Tú zem máme, takpovediac, istú a v nebesiach sú naše sny. A keď to tak nemáme, tak si to jednoducho vytvoríme. Zem, po ktorej budeme s istotou chodiť i nebesia, v ktorých budeme stavať vzdušné zámky zo svojich snov.

Keď nazriem do Biblie nájdem tam nasledovné vyjadrenie ku dňu siedmemu:
1. Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy.
2. Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal a siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril.
3. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. 


Nejdem sa, samozrejme, hrať na Boha, len prirovnaním k tejto časti Biblie, možem povedať, že za tých uplynulých šesť dní redukcie váhy a teda vytvárania si akejsi pomyslenej novej pôdy pod nohami, po ktorej budem nasledujúce mesiace chodiť, som si, povedzme, zvykol nejako fungovať. Ale ja nekončím, stále ešte začínam, takže siedmy deň za odpočinok rozhodne nepovažujem. Ba naopak, je to ďalšia výzva.
Do pomyslených nebies som si zapísal akýsi reálny cieľ, ktorý sa budovaním schodu po schode zo všetkej tej vôle, čo si momentálne pestujem, budem snažiť dosiahnuť. Akoby som rástol a rástol, až kým to, čo je tam hore neucítim v dlani. Hrdosť na vlastnú vôľu i výsledok, za ktorý - dá sa povedať - momentálne bojujem.

Boj začal hneď ráno. Doma sme nemali ani kúsok ovocia. Kompót som načínať nechcel (priveľa zbytočného cukru) a tak som siahol po tom, čo na kuchynskej linke stálo nedojedené asi druhým dňom. Akoby tam bolo to biblické jablko zo stromu.

Raňajky:
Dve štvrtiny rohlíka na spôsob CHVV (chleba vo vajci), čo už nechcel nikto jesť. Teda poviem Ti, nikdy predtým som si neuvedomil tú mastnotu oleja, na ktorom to bolo robené. Teraz sa mi to zdalo neskutočne klzké. No chyba preveliká, ale ideme ďalej.

Desiata:
To už som bol na nákupe, takže mám ovocie aj na nasledujúce dni. Dal som si banán.

Obed:
Pravá paradajková polievka. A že som mal v nej strúhaný syr na tanieri, som si, žiaľ, uvedomil, až keď som to dojedol. Ešte stále musím pracovať na eliminácii podvedomých pohybov.
Celozrnné cestoviny na spôsob Aglio Olio (čiže len cesnak, olivový olej a chilli).

Olovrant:
Popri príprave obeda sa na druhej strane kuchynskej linky stretli v jednej miske dva banány, dve hrste ovsených vločiek, po hrsti zo sušených marhulí a ďatlí bez kôstok, hrozienok, prírodných slnečnicových semienok a dyňových semienok a dve polievkové lyžice medovicového medu. Aby ovsené vločky neboli suché, nechal som túto zmes postáť cca pol hodinku. V rúre upečený výsledok vidno na priloženom obrázku vľavo. Na olovrant som dal dve takéto kolieska. A vôbec neboli suché. Dokonca boli aj chutné, musel som si ich strážiť, aby mi ich zvyšok rodiny nezjedol.

Večera:
Cestoviny z obeda. A samozrejme povinnú jednu jedinú tabličku horkej čokolády.

... a dnes žiadna káva? Aha, fakt, žiadna...