Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

nedeľa 1. decembra 2013

RV - LT-35

Čo znamená skratka LT-35?
Je to ľahký tank s označením 35. Vzhľadom na to, že som základnú vojenskú službu slúžil u pohraničiarov, kde nám tankov nebolo treba, mi toto nejako ušlo.
My sme sa vyvážali tak maximálne na UAZe, V3Ske alebo Tatre 815.


LT-35
bol česko-slovenský ľahký tank, ktorý bol sériovo vyrábaný firmou Škoda od roku 1936. Po obsadení Česko-Slovenska bol prevzatý nemeckou armádou pod označením Panzerkampfwagen 35(t). Všeobecne bol ohodnotený ako kvalitný, ale stále nedokonalý (hlavne kvôli problémom s príliš komplikovaným a poruchovým podvozkom) a od roku 1938 ho Nemci začali nahradzovať zástupcom ďalšej generácie českých ľahkých tankov – typom LT-38 (v nemeckej terminológii Pz 38(t)). Tanky LT-35 sa ako PzKpfw 35(t) zúčastnili bojov v radoch Wehrmachtu v Poľsku a pri francúzskom ťažení, 155 strojov sa ešte zúčastnilo prvých fáz útoku na ZSSR, tu už však bolo zjavné, že nie sú schopné plniť svoju úlohu v boji proti technicky vyspelejším zbraniam nepriateľa a boli stiahnuté z frontu.

LT-35 bol skonštruovaný v českej fabrike Škoda a produkovaný od roku 1936. Okolo 300 tankov bolo vyrobených pre Česko-slovenskú armádu a 126 pre Rumunsko (pod označením Škoda R-2). Česko-slovenská armáda si prvýkrát objednala tanky LT-35 v októbri 1935. Ďalších 136 bolo objednaných o trochu neskôr. Rumunská objednávka na 126 tankov bola taktiež podaná v októbri roku 1935. Výroba tankov pokračovala aj pri okupácii Česko-Slovenska Nemeckom, počas ktorej bolo vyrobených ďalších 219 tankov pre Wehrmacht.
Tanky LT-35 boli používané Česko-slovenskou armádou od roku 1937 do roku 1939.

V roku 1939 boli všetky preživšie tanky prevzaté nemeckou armádou a používané pod označením PzKpfw 35(t) nemeckými obrnenými jednotkami. Tieto tanky slúžili v nemeckej armáde pri útoku na Poľsko (1939), Francúzsko (1940) a ZSSR (1941). Tanky PzKpfw 35(t) neboli vhodne izolované pre studené veterné podmienky v Sovietskom zväze, boli preto čoskoro stiahnuté z tankových jednotiek a nasadené ako podporné vozidlá pre tylové zložky vojska. (zdroj)

Na mojom fronte sa dnes bojovalo nasledovne. Aj keď bez tanku.

Raňajky:
Polovica grahamového rohlíka s medom.

Desiata
Banán

Obed:
Paradajková polievka bez prísad ako syr, ryža a podobne. Zemiaky v šupke na pare, kolieska červenej papriky, jarnej cibuľky, bambusových plátkov a jemne preliate panenským olivovým olejom.

Olovrant a večeru dnes nemám chuť popisovať. Nie sú hodné, aby som ich spomenul v dnešnom dni, ale napriek tomu to spravím. Som stále len človek. Aj s chybami.

Pripravoval som jedlo na oslavu. Žiaľ, uzobával som snáď zo všetkého, čo mi prišlo pod ruku. Ale môžem to snáď ospravedlniť vetou, že každý správny kuchár má ochutnávať. Aj oslava sa nezaobišla bez jedla. Parížsky domáci šalát s polovicou grahamového rohlíka zahnal prvotný hlad, potom ešte raz, ale už s bielym pečivom a nakoniec som to zaklincoval dvomi kúskami tvarohovej bebe striešky. Jedno tretinkové pivo prelialo hrdlo ako voda uhasí oheň a dva poháre koly. No fuj!

Za konzumáciu jedla vo večerných hodinách sa sám pred sebou hanbím.

A zajtra ideme z roboty na pivo. Budem sa musieť nejako spamätať, pretože takto sa toho svojho cieľa nedočkám. Leda tak v tanku.