Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

pondelok 9. decembra 2013

RV - Raft s číslom 43

Takto nejako si predstavujeme, že to bude na perejách ako to je na obrázku. Že všetko s tímom zvládneme ľavou zadnou. Bez cudzej pomoci. Riadení vlastným umom a v konečnom dôsledku i vlastnými svalmi. S veľkým entuziastickým pokrikom naskakujeme do raftu a odhodlaní vyrážame na divokú vodu. Hlavy nám chránia prilby pre tento účel určené a okolo tela máme pevne obopnuté záchranné vesty. Veď čo keby náhodou...

Hypoteticky vzaté, dnes som vyfasoval celkom slušný raft s číslom 43. Neznamená to, že som nezvládol premiérovú časovku o štartovacie miesto. Štart je slobodný. Nikto mi ho nestopuje. Priznávam, že môže byť niekto na brehu, kto môže sledovať ako zvládam pomyslené pereje. Tieto v tomto smere predstavujú problémy, ktoré treba jednoducho preveslovať. Môj tím tvorí stelesnenie každej mojej vlastnosti, či už dobrej, alebo zlej.

A tak si to rinieme divokou riekou a veríme, že všetko dobre dopadne. Každé jedno ponorenie pádla do tej divokej vody nás stojí priveľkú námahu, aby sme o tom premýšľali. Voda nás nesie dosť rýchlo, takže je ťažké niekedy uhnúť náporu skál, ktoré sa náhle tlačia do dna raftu. Sme nimi už doráňaní, ale stále veríme, že do cieľa sa dostaneme so cťou.

A takto nejako je to v skutočnosti (obrázok vpravo). Síl ubúda, ale stále dúfame, že nás voda neprevráti. A odrazu je to celkom inak. Bojujeme sami so sebou. Voda je studená, čo si uvedomíme až vzápätí. Je studenšia, keď nás celá obopne ako keď nám doteraz len tak prskala na celé telá. Strácame pojem o čase, strácame silu, strácame nádej a máme chuť všetko vzdať.

No potom príde kľudná voda, kde máme čas porátať škody a znovu zasadnúť späť. S pevným stiskom pádla a novým odhodlaním na tvári sa obzrieme za seba, kde sme nechali všetko úsilie, ktoré pripomína, že znovu začať je ťažšie, ako túto plavbu dokončiť. A aj napriek tomu, že sme si vedomí, že budeme robiť chyby, ktoré nás môžu znova prevrátiť, vyrazíme. A možno bude zas svietiť slnko.


Zdá sa, že môj raft sa dnes prevrátil. Celý mokrý znovu nasadám a snažím sa pádlovať ďalej.

Raňajky:
40g müsli tyčinka. Hrsť jadier mandlí a hrozienok. Káva s mliekom.

Desiata:
Za pohár kuskusu, dochutený zeleninovým bujónom a chilli.

Obed:
Vietnamská Pho Bo polievka na Miletičke. Cestou z obeda sme sa stavili v jednej pekárni, kde som objavil celozrnné pečené buchty. Som neodolal a dve som dal dole. A kým ich pani nakladala, tak zo mňa vyhŕklo, že si dám ešte 5 bielych kokosových guličiek. Tak toto som posr... pokazil. Tak pekne mi to "pádlovanie" dnes išlo!

Olovrant:
Dva, medom zlepené knackebroty.

Večera:
Znovu to isté, čo na olovrant. Lenže to bolo málo!
Preletel som úžinou a z kameňov v rieke som pozbieral polovicu klobásky, dve kávové lyžičky akéhosi tvarohového zákusku a deťom v zadnej časti som vzal kúsky "CHVV". Znie to síce tajnostkársky a možno aj honosne, ale je to len obyčajný chlieb vo vajci. Chlieb to vlastne nebol, bolo to pečivo.

Pred ôsmou hodinou som sa bachol asi o skalu. Dva tousty s cesnakovou nátierkou? Prečo nie, že? Veď celá rodina už po cesnaku smrdí, no budem ja iný? Des a hrôza toto. Redukcia váhy nie je vôbec jednoduchá.

Ráno som fakt ešte netušil, že dnes pôjdem dolu vodou...