Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

pondelok 9. decembra 2013

RV - Rok s prefixom 42

A tak si užívam posledné desiatky dní s prefixom 42, ktoré mi život z môjho veku odrátava. Alebo prirátava? Kto vie, čo bude zajtra? Ani ja neviem. Podľa informácie v článku zo štyridsiateho dňa RV by som po týchto desiatkach dní mal byť už ako chlap emocionálne dozretý. Bude tomu naozaj tak, alebo si len britskí vedci z nás jednoducho uťahujú?

Z psychologického pohľadu sa už ani tomu zajtrajšku sa nedá veriť? Prečo?
No pretože vždy, keď sa ráno prebudím do nového dňa - je zase len dnes a nie zajtra. Toto znie ako pekný vtip podobný tej cedulke za krčmárom na stene, kde stojí "Dnes za peniaze a zajtra zadarmo." Človek intelektu hneď pochopí, že zajtra sa nič v tomto nezmení, no emocionálne nezrelého jedinca to môže mierne rozhodiť.

Čo vlastne znamená emocionálna zrelosť?

Svetoví protagonisti takzvanej "tretej sily v psychológii" hovoria totiž o "emocionálnej zrelosti" osobnosti ako o najvyššom vývinovom cieli zrelého človeka. Emocionálnemu dozrievaniu predchádza dozrievanie fyzické, motorické, intelektové a sociálne.

Ľudská zrelosť predpokladá stabilitu a vyrovnanosť v citovej i intelektuálnej oblasti, nakoľko zrelým človekom je iba ten, kto „dokáže byť pánom sám nad sebou.“ A ten vie, že jeho súčasťou sú aj emócie ako láska, hnev, nenávisť, nestálosť v náklonnosti, precitlivelosť na svoju osobu a podobne.

Toto všetko môže byť súčasťou osobnosti človeka, ale môže naznačovať aj hlbšie vnútorné rozpoloženie alebo poukazovať na nejaký vnútorný problém, s ktorým sa človek vnútorne nevie alebo nie je schopný sám vysporiadať. Niekedy emócie vytvárajú taký veľký „tlak“ na rozhodovanie a konanie človeka, že ide o psychické poruchy osobnosti alebo dokonca o psychické choroby. Takíto ľudia nielenže ubližujú sebe, ale ubližujú nechtiac aj svojmu okoliu a všetci naokolo trpia. V takýchto situáciach potom môže ísť o emocionálnu nezrelosť, alebo až o poruchu osobnosti, či psychickú chorobu vytvorenú na emotívnej báze.

No ak britksí vedci nemýlili, mám sa na čo tešiť. :o))

A ako sa emocionálne nezrelý jedinec stravoval dnes? Nech sa páči...

Raňajky:
Jablko

Desiata:
Jeden guľatý knackebrot s medom.

V garáži ma čakal fitkamoš, tak som ho tam nenechal v štichu a klasicky 50 minút som mu aktívne robil spoločnosť.

Obed:
Varená ryža, preliata omáčkou z mrkvy, zeleru, cesnaku, cibule a trochou smotany na zahustenie, posypené do hneda a do chrumkava upraženou cibuľou na olivovom oleji s trochou ementalu na efekt pri podávaní. Veď aj očami sa predsa je. No nie?

Olovrant:
Vlastne ani neviem, či som olovrantoval, lebo som pri tom nesedel. Medzi obedom a večerou som si ukradol z hrnca za lopatku ryže, dve naberačky tej omáčky z obeda, trošku dusenej cibule, tri lyžičky hríbovej polievky a dve lyžičky dusenej kapusty.

Večera:
Tu niet čo vymýšľať. Mal som to isté, čo na obed, ale v menšom množstve. Akurát pri umývaní tanierov mi dieťa odovzdalo na tanieri jednohubku rezňa. Nás vychovali tak, aby na tanieri nič neostávalo, takže neviem pochopiť, ako niekto nevie zjesť za jednu lyčicu niečoho posledného aj keď je to len jedno sústo rezňa. A samozrejme, že som ho dal dole.