Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

štvrtok 9. októbra 2014

Vyčerpal som dušu

A možno "Vyčerpal som dušu" nie je to správne slovné spojenie pre vyjadrenie naakumulovanej prázdnoty, ktorá sa, potvora, akosi vo mne rozhosťuje a expanduje. Netvrdím, že tam je, len to nejako cítim. Výstižnejšie asi je, že som si nechal vyčerpať dušu. Vlastne som si to akosi neustriehol a prirodzene som to nechtiac dovolil.
Asi som už dostal defekt.

Stále v sebe totiž nosím niečo, čo nemôže ísť von a stále to ťaží. Vlastne môže, ale vždy sa nájde dôvod, prečo neotvoriť ten ventil. Bolo a stále je mnoho pokusov ako tomuto stavu uvoľniť kohútik a vypustiť tak všetko to sadnuté niekte hlboko vo vnútri von. Je tam kal. A zdá sa, že objemovo sa zväčšuje...

Aj tento článok je akýmsi mlčaním, šepotom pre vlastné vnútro a hlavne pokusom dostať zo seba aspoň niečo. Bez očakávaní viem, že to aj tak nepomôže, no možno práve v tejto chvíli to práve môže pomôcť aspoň hypoteticky. Možno. Snáď. Asi...


Karty sú rozdané už dávno, no zdá sa, že v tejto hre nemám šťastie. Prehrávam. Niekedy len o malých chlp, ale prehrávam. Dá sa na to zvyknúť. Vždy ich po každej hre nakoniec zhrniem, znovu do nich vložím svoju energiu a riadne ich premiešam v nádeji, že teraz budú správne namiešané ako chutný Long drink života. A znovu rozdávam. Rozdávam do zbesnenia. Rozdávam tú svoju energiu dovtedy, pokým ostatným hráčom planie v očiach túžba. Mám pocit, že ju chcem znova a znova naplniť. Aj keď pani Reciprocita s jej manželom, pánom Revanžom nie sú na obzore. Ba dokonca viem, že sa nebudú unúvať ani na návštevu. Ale aj napriek tomu ma baví robiť ľudí šťastnými mojimi kartami. Nezištne. Tá odmena vo forme ich prejaveného šťastia je k nezaplateniu. Nevadí, mi, že potom s nimi prehrávam, to sa vraj nosí... ale keď je toho prehrávania už veľa.... a dochádzajú baterky v mojom rozdávači, jednoducho dostanem defekt.

Hlúpe prázdne koleso. Vždy si ten defekt naplánuje tak, aby to bolo v najnevhodnejšej chvíli. V podstate je to umelec, lebo takéto načasovanie je fakt umením. A zaslúži si obdiv.

Však čo sa deje? Nič. Veď zober pumpu, skontroluj ventil, oprav dušu a nafúkaj ho znova. A ideš ďalej....

Prosím Ťa podal by si mi tú pumpu?...

Vidíš? A zase mlčíš...