Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

utorok 3. marca 2015

Prachy, prachy, samé prachy

...sú, podľa mňa, odvodené od slova "prach". Ak ho máš veľa, vieš si z neho spraviť guču ako snehová guľa a dať si ju spokojne do dlane v zmysle: "Aha, čo mám. Ja na to mám!" Chvíľu to celé hreje a potom, keď to položíš na stôl a zafúka čo i len jemný vánok,  spoje akosi prirodzene povolia a celé sa to rozletí na drobné čiastočky nekontrolovateľne do strán. Na všetky svetové strany naraz! Nielen v smere vánku. A potom už len v zúfalstve márne čakáš, že sa ti vrátia.... Hovno! Nevrátia sa! Monžo iné, nové, ale nie tieto! A tak ako čakáš, už vôbec nie! Sú preč...

Nemám ale na mysli ten prach na parapete, ktorý sa vtiera do utierky a vytvára sa tak nejak prirodzene sám i keď sa oň nik neusiluje. Mám na mysli tie reálne papieriky a kruhové kovy, alebo kladné čísla na bankovom účte, ktoré vraj predstavujú hodnotu. Krehkú hodnotu. Je to fakt uletené ako v tejto dobe všetko závisí od prachov! Musí to tak byť? A potom, že sme pokrútení ako paragrafy, pretože peniaze krivia charakter. Ale komu? Ten kto s nimi disponuje, alebo ten, ktorý by s nimi rád disponoval, ale nemá s čím?
Podľa mňa je ale hodnota niekde celkom inde.

Možno som naivný a možno nie dobre informovaný, ale hodnota je podľa múdrosti na Wiki, miera spôsobilosti nejakej entity (bezprostredne alebo svojimi dôsledkami) uspokojovať potrebu alebo túžbu, niečo, čo si niekto váži, cení, za čo je ochotný sa niečoho vzdať (najmä peňazí), cenná vec alebo majetok.

Posledné slová vety už jasne vyjadrujú materiálne hodnoty (materiálne hovno, ty). A žiaľ, o tom to celé je. Tieto hodnoty sa tak nejako automaticky predtláčajú pred tie duševné, ktoré sú logicky utláčané do úzadia. Atmosféra hustne najmä keď vo firme kolujú fámy, či už opodstatnené, alebo neopodstatnené o tom, či firma odmeny tento rok vyplatí, alebo nie. Tým sa celá pracovná atmosféra naruší a vytvára sa akési nežiadúce napätie. Jeden s nimi počíta, pretože má naplánovanú dovolenku a keď odmeny nedostane, tak nikam nejde, iný bude mať existenčné problémy, lebo ani tá odmena mu nepokryje dlhy, v ktorých sa akýmsi zázrakom ocitol. V každom prípade sa táto atmosféra prenáša ako chrípka aj do domovov, kde by mala byť oáza pokoja. A naruší sa to aj tam. A zase je človek nešťastný aj z tých zasraných materiánlych hodnôt. Potrebujeme toto?

Prachy, prachy, samé prachy. Kam tento svet speje?