Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

pondelok 16. novembra 2015

"Pás Ejdž" opět na Slovensku

Trochu recesie pohrať sa s názvom tejto kapely nezaškodí. Keď sme dávnejšie "pařili" s Golemom (takú má prezývku ten "najväčší" z nich a nielen telom, ale i duchom), boli sme celkom kreatívni. Tým, že človek nemladne, sme z názvu ich kapely Passage spravili Pás Ejdž, nech i v názve kapely trochu reflektuje vek. Alebo len čas, ktorý tak letí aj bez našich blbých kecov?

Keďže je to kapela lokalizácie Teplice, Praha, Liberec, Brno a čo ja viem odkiaľ všetkých 6 členov, čo tam hralo, presne pochádza, som rád, že som mohol využiť príležitosť byť súčasťou ich komorného koncertu v Country Clube Zapadnutý Kút nad Borinkou. Prvé dotyky s ich tvorbou som mal možnosť okúsiť v roku 2012, keď som sa stal členom Fanklubu Fanklubáků - uzavretej skupiny hudobne založených ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú na Březníku. Vtedy tam hrali pod holým nebom okrem Passage aj Lážo Plážo, Monty, F.T.PRIM - všetko ľudia odtiaľ. Počasie bolo ako na objednávku, takže sa hralo do aleluja. Tú "veľkú hrsť fanklubáků" by som charakterizoval ako véééľa príjemných ľudí pokope, ktorí milujú priateľov, seba a hudbu nielej uchom.

Keď Passage hral v Trenčíne, akosi mi môj časový management nefungoval v tomto smere, ale teraz, keď hrali cca 20 km od mojich vchodových dverí do domu...
Pche, no nechám si to pomedzi prsty presypať?

A ako bolo? Nuž je to celkom iné keď hrajú priatelia. Je to také... ehm, priam osobné, by som povedal. Niekedy je ťažké nájsť slová ako opísať pocity, ktoré človek prežíva vo svojom vnútri keď so širokým úsmevom spieva a užíva si život. A toto bol zrovna jeden z tých momentov. Atmosféra bola úžasná, koncert výborný a po ňom sa voľne hralo a spievalo, no jednodycho takmer dokonalý večer. Pre mňa pocit, akoby priniesli kus Brezníku na Slovensko. A som rád, že z tohoto chutného "koláča" som dal ochutnať aj Kenemu, kamošovi, čo sa na poslednú chvíľu rozhodol, že pôjde so mnou. Vraj sa mu v nedeľu nič nechcelo a preflákal ju v polohe ležiac, no podľa mňa len absorboval ten "pozitívny vírus závislosti" s ktorým sa pasujeme každý rok po Březníku.

Foto: Gábina Skopalová Janetová
Toto bol vlastne môj prvý koncert, do ktorého som mal možnosť sa trochu aktívne zapojiť. Mali sme tú česť sa zahrať na zvukárov, takže Lenka, Standa a ja sme sa hrajkali s gombíčkami, točítkami, krútikami a posuvníčkami, takže sme ich točili, krútili a posúvali hore dolu, doprava a doľava podľa potreby a samozrejme podľa inštrukcií Pavla, ktorý nemohol sedieť na cajone za bongami a zároveň "zvukárovať". Tento večer bol naozaj svojim spôsobom výnimočný.

A na záver zopár ukážok piesní skupiny Pasage, nech je jasné, o čom tu píšem. Osobné pozitíva tu však zobraziť neviem, na to je potrebné tých ľudí poznať a vidieť ich prezentáciu hudby. Tak šup-šup aspoň na jeden z ich ďalších koncertov.