Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

utorok 11. decembra 2018

Katom z donútenia

Sú veci v živote, ktoré nechceš zažiť a tobôž nie, keď sa z donútenia okolností staneš akýmsi ich iniciátorom sám. Akoby jedinej možnosti, prostredníctvom ktorej v danej chvíli môžeš prejsť do ďalšej úrovne vlastného života.

Keď mu súdruhovia učitelia na základnej škole zrušili sen stať sa kuchárom, vedel len, že jediné čo nechce študovať je elektrotechnická odborná škola. Život to však zariadil práve tak, že nebolo inej možnosti ako práve túto školu absolvovať. A on ju absolvoval s vyznamenaním.

Takýchto okolností, kedy musel vziať bez možnosti výberu len to, čo mu vietor do plachty nafúkal, nebolo v jeho živote veľa. No možno práve preto je jeho habit vždy privyknúť si tak, ako je a neubližovať druhým akýmsi nepriznaním vlastného diskomfortu na úkor ich spokojnosti a jeho vlastnej užitočnosti.

Jeho nevýhodou sa tak stal fakt, že je voči sebe neflexibilný v rozhodovaní pre svoj pokoj na duši. Akoby sa nedokázal odlepiť od dna, kde momentálne  cíti ako sa hlbšie zanára.

Láska, ktorú tak postráda, bola a vlastne aj je kľúčovou pre odohnanie  nepríjemných pocitov ako sú smútok, depresie, ozrutný hnev na samého seba, znevažovanie vlastnej osobnosti a napokon i stratu sebavedomia, či túžby žiť v takomto stave.

Byť vynúteným katom vlastného neperspektívneho vzťahu je preto vyčerpávajúce a bolestivé. Dilema na rozcestí kam vyhodiť smerovku a otočiť volantom. Stav, keď vidíš v spätnom zrkadle ako sa neznesiteľná prítomnosť stáva minulosťou a cez predné sklo nie je dopredu takmer vôbec nič vidieť. Teda okrem nejasného rozcestníka. Sú tam len domnienky, ktoré mali byť už dávno rozdiskutované, čo bolo doposiaľ nemožné. V tom aute sa vezie sám. Bez akejkoľvek opory a naozaj celkom sám. Sám kat vlastného vzťahu, pretože tým, že nie je schopný sa brániť, to tak vyznieva. Už ale dlho vie, že bude musieť ostrím sekery zaťať. Ale ako keď ju nedokáže ani nad hlavu nadvihnúť? V opačnom prípade sa ale sám sebe katom stane. Čas ho raz určite dobehne.

Za toto mu vyznamenanie neudelí veru nikto. Je toto naozaj zdravý egoizmus, alebo už len východisko z núdze? "Neprospel s nevyznamenaním".